Porovnávame najlepšie zrkadlovky 2023 + recenzie a test

Keďže nám zrkadlovky ponúkajú možnosť výmeny objektívov, kvalita výslednej fotografie bude záležať od samotného zariadenia, inak zvaného aj telo fotoaparátu,  aj od samotného objektívu. Objektív a telo ovplyvňujú rôzne parametre a len pri niektorých parametroch záleží aj na tele, aj na objektíve. Preto si najdôležitejšie parametre prejdeme oddelene. Všeobecne je lepšie radšej zainvestovať do kvalitnejšieho objektívu, ako mať drahé telo a slabý objektív. Čo sa týka továrenských označení od výrobcov, pre Nikon aj pre Canon platí, že vyššie a menej ciferné označenie znamená vyšší rad fotoaparátu. Pre príklad nasledovné rady od Nikonu a Canonu uvedieme v poradí od nižších po vyššie zariadenia.

Počet farieb

Počet farieb, ktoré dokáže zrkadlovka rozoznávať, sa prejaví najmä na fotografiách, kde nám farba fotografovaného objektu plynule prechádza z tmavších odtieňov do svetlejších, resp. naopak. Pri fotoaparátoch s menej farbami budú prechody menej plynulé až trhané, čo na fotografii nepôsobí prirodzene. Vyššie množstvo farieb ocenia najmä fotografi prírody, napríklad pri fotografiách s modrou oblohou. Tento parameter je merateľný čo do počtu farieb, len si treba dať pozor na to, že počet farieb displeja nie je to isté ako počet farieb, ktoré dokáže senzor zachytiť.

Rozlíšenie snímača je parameter, ktorý udáva počet na svetlo citlivých bodov a počet pixelov danej fotografie. Pixel (pictureelement) predstavuje jeden svietiaci bod na monitore a zároveň jeden bod obrázku, charakterizovaný jasom a farbou. Čím je vyššie rozlíšenie fotografie, tým viac bude možné fotografiu priblížiť bez straty kvality alebo vytlačiť na väčšiu plochu. Bežné rozlíšenie monitorov predstavuje 1920 x 1080px (fullHD), čo zodpovedá fotografii s rozlíšením 2Mpx. Pri digitálnych zrkadlovkách je paradoxne rozlíšenie snímača nepodstatné, pretože rovnako základné amatérske ako aj profesionálne zrkadlovky ponúkajú dostatočné rozlíšenie a pre obe kategórie sa hodnoty výrazne nelíšia. Rozlíšenie fotografie sa pri zrkadlovkách pohybuje v rozpätí od 18Mpx do 24 Mpx (v závislosti od výrobcu), čo je absolútne dostačujúce a pri tak vysokých hodnotách to už nerobí rozdiel. Rozlíšenie fotografií vyhotovených takýmto snímačom býva zhruba 6000x4000px (24 Mpx). Medzi najdrahšími profesionálnymi zrkadlovkami existujú aj také, ktoré ponúkajú rozlíšenie 36Mpx alebo aj viac, ale to má využitie len v prípade, že plánujeme fotografie používať na vysoko rozmerovú tlač typu bilboard a aj tam to nie je nevyhnutnosť. Ani profesionálni fotografi väčšinou na rozlíšenie neprihliadajú, 24Mpx je jednoducho dostačujúce. Pri vyššom rozlíšení by fotky len zaberali zbytočne veľa pamäte.

Na čo sa pri snímači zrkadlovky oplatí prihliadnuť, je jeho rozmer. Zrkadlovky sa delia do 2 úplne najzákladnejších kategórií práve podľa rozmeru snímača, a to na typ full-frame a Cropsensor (APS-C). Pojmom full-frame sa označujú zrkadlovky, ktorých senzor má rozmer plného políčka kinofilmu, teda 36x24mm. Crop-sensor sú zasa zrkadlovky, ktorých čip je 1,6x menší ako pri full-frame. Výhodou full-frame fotoaparátov je, že pri rovnakých podmienkach dokážu zachytiť 1.6x viac svetla, pri rovnakom nastavení ISO vytvárajú 1.6x vyššiu citlivosť senzora a výsledné fotografie majú 1.6x menšiu hĺbku ostrosti (hĺbková vzdialenosť od bodu ostrenia, v ktorej sa dá fotografia považovať stále za ostrú). Full-frame fotoaparáty majú kvalitnejší výstup a lepšie zvládajú náročné svetelné podmienky, avšak spravidla ide o profesionálne modely a ich cena za telo sa pohybuje v tisícoch eur. Crop-sensor fotoaparáty dokážu tiež podať solídny výkon, ktorý bude pre neprofesionálnych fotografov úplne postačujúci. Navyše najnovšie Crop-sensor telá najvyšších radov (napríklad Nikon D500 alebo Canon 7DMarkII) dnes dokážu dodať dokonca lepší výstup ako staršie full-frame modely vďaka novým generáciám senzorov. (Zdroj: Megapixel.cz)

Ďalším dôležitým parametrom, na ktorý sa bežne pri výbere zrkadlovky zabúda, je maximálne ISO. ISO je označenie pre citlivosť senzora na svetlo. Čím nastavíme vyššiu citlivosť senzora, tým viac svetla dokáže zaznamenať, a teda dokáže fotiť v tmavších podmienkach alebo pri kratších časoch, či vyššej clone. V praxi sa väčšinou používa ISO do hodnoty 3200, prípadne viac na modeloch vyšších radov (najmä full-frame). Každá dnešná zrkadlovka dokáže ísť s hodnotou ISO oveľa vyššie ako 3200, preto mnohí považujú uvádzanie maximálneho ISO len za marketingový ťah, avšak čím vyššie natívne ISO telo ponúka, tým menej šumu bude na fotke viditeľného pri rovnakých hodnotách ISO. Napríklad pri modely Nikon D3200 (základný model zrkadloviek) je použiteľná hodnota maximálne 3200, ale model D7200 (stredná trieda až poloprofesionálny model) dosiahne rovnaké hodnoty šumu až okolo hodnoty 5000 alebo aj vyššie. V kategórií full-frame fotoaparátov bude šum pri rovnakých hodnotách ešte nižší, a to práve vďaka väčším rozmerom senzora. Pozor ale, hodnota 3200 oproti hodnote 6400 nepredstavuje dvojnásobnú citlivosť. ISO predstavuje logaritmickú hodnotu a jednoducho dvojnásobné ISO znamená posun o jeden stupeň, resp. jednu svetelnú stopu. Pre porovnanie telefóny mávajú natívne ISO okolo 800 resp. 1600 (o jeden stupeň ISO) a používajú celú škálu. Pre väčšinu bežných smartfónoch je ISO 800 technický strop a šum je už pri týchto hodnotách veľmi výrazný, fotoaparáty používajú ISO do 3200, prípadne viac pri full-frame (zväčša 6400), čo je ale spôsobené rôznymi veľkosťami senzora. Technický strop zrkadlových fotoaparátov sa pohybuje niekde medzi 12800 pre základné modely až do 102400 (rozdiel tvorí 3 stupne ISO) pre profesionálne fotoaparáty a pri vlajkových lodiach aj viac. (Zdroj: Digital-Photography-School.com)

Ďalším parametrom je počet snímok, ktoré je fotoaparát schopný vytvoriť za sekundu. Nižšie modely fotoaparátov sú pomalšie a väčšinou dokážu za sekundu vytvoriť 3-5 snímok, pričom vyššie rady tvoria od 6 do 14 snímok pri vlajkových lodiach. Tento parameter popisuje, ako rýchlo dokáže fotoaparát cvakať pri dlhšom držaní spúšte. V tomto sa jednotlivé telá až tak nerozlišujú, aj keď už rýchlosť o 1 snímku za sekundu viac dokáže spraviť citeľný rozdiel.

Buffer

Rýchlosť záleží od rýchlosti procesora a veľkosti buffera. Buffer slúži ako vyrovnávacia pamäť, kde sa fotografie ukladajú po odfotení a skôr, ako ich fotoaparát uloží na pamäťovú kartu. V praxi sa to prejavuje tak, že po určitom počte odfotených snímok pri nepretržitom fotení sa nám buffer zaplní a na nejaký čas nie je možné zhotoviť ďalšie snímky. Pri nízkych modeloch fotoaparátov sa buffer dokáže zaplniť už pri pár snímkach, pričom vyššie modely bežne zvládajú aj 100 snímok JPEG formátu pri vysokej kvalite. Fotoaparáty so slabším bufferom teda nie sú schopné takej rýchlosti fotenia ako fotoaparáty s väčším bufferom.

Procesor

Procesor robí všetky digitálne výpočty vo fotoaparáte a rýchlejší procesor nám zaistí, že sa fotografie budú rýchlejšie ukladať, fotoaparát bude svižnejšie reagovať na pohyby v menu a novšie verzie procesorov tiež prinášajú vylepšené funkcie pri fotení hlavne v oblasti merania farieb, ostrenia a digitálnych funkciách.

Kapacita batérie

Digitálne zrkadlovky používajú svoje vlastné univerzálne akumulátorové batérie rôznych veľkostí. Nižšie modely fotoaparátov používajú menši batérie a vyššie modely zasa väčšie. Batérie sú medzi rôznymi telami v rámci jednej veľkosti kompatibilné, pokiaľ ide o fotoaparáty toho istého výrobcu. Typická veľkosť batérie je 1000-2000mAh. Niekedy sa kapacita batérie pre zrkadlové fotoaparáty udáva aj v počte snímok na jedno nabitie. Toto však veľmi závisí od spôsobu používania fotoaparátu, pretože snímka odfotená pri 20°C za čas 1/200 sec. vo formáte JPEG spotrebuje menšie množstvo energie ako snímka odfotená pri -5°C za čas 15sec. v niektorom z RAW formátov. Taktiež treba myslieť na to, že jedným z najväčších spotrebičov energie je vo fotoaparáte LCD displej fotoaparátu.

Sloty na pamäťové karty

Parametrom na zváženie môže byť aj počet slotov na pamäťové karty. Najbežnejší typ pamäťovej karty je typ SD resp. SDHC, avšak profesionálne zrkadlovky používajú aj typ CF (compactflash), XQD alebo MicroDrive. Tieto typy kariet sú rýchlejšie a spoľahlivejšie, ale, samozrejme, aj drahšie. Veľkou výhodou je, pokiaľ má telo fotoaparátu 2 sloty na pamäťové karty, či už 2 na typ SD/SDHC, alebo kombináciu SD a XQD, alebo iné. Vtedy je možné buď zapisovať fotografie na obe karty naraz kvôli zálohovaniu, alebo si jednoducho znásobiť celkovú pamäťovú kapacitu. Fotoaparáty taktiež zväčša ponúkajú možnosť zapisovať fotografie na každú kartu v inom formáte, teda na jednu v upravenom komprimovanom JPEG formáte a na druhú v niektorom z RAW formátov.

Natáčanie videa

Dnešné digitálne zrkadlovky vynikajú aj v zaznamenávaní videa. Najzákladnejším parametrom pri videotvorbe je rozlíšenie. Dnes je štandardom rozlíšenie Full HD (1920×1080), ale nižšie rady sú bežne schopné zachytiť video len v rozlíšení HD (1280×720), na druhej strane spektra vlajkové lode dokážu zachytávať video aj v rozlíšení 4K (4096 × 3112). Druhým dôležitým parametrom pri tvorbe videa je framerate,teda počet snímok za sekundu. Minimálna hodnota je 24fps, video s nižším fps sa bude javiť sekane. Mnohé digitálne zrkadlovky dnes už ponúkajú rýchlosť 60fps alebo dokonca 120fps, čo nám dáva veľkú výhodu, pokiaľ by sme chceli natáčať spomalené zábery. Pri 60fps môžeme video spomaliť skoro na polovičnú rýchlosť a stále sa bude javiť plynulé a bez sekania.

Niektoré vyššie telá fotoaparátov ponúkajú aj možnosť natáčania do špeciálnych formátov, ktoré sa podstatou približujú RAW formátom. Úplne RAW formáty ale ponúkajú len profesionálne kamery a telá fotoaparátov sa k nim len približujú. Tieto formáty slúžia na to, aby pri následnom post procese video nestratilo kvalitu, pokiaľ upravujeme farby, jas, kontrast, vyváženie bielej a parametre im podobné. Telá fotoaparátov však RAW formáty ponúkajú len veľmi zriedka a aj to nejde o úplné RAW formáty, pretože nedovoľujú úpravy v plnej miere, ale len pre niektoré parametre.

Značka výrobcu je dôležitý údaj, pretože objektívy od Canonu nebudú pasovať na Nikon či Sony telá a naopak. Ak ide o ďalších výrobcov, ako napríklad Tamron, Sigma, Fuji a podobne, títo vždy ponúkajú objektív osobitne pre každého výrobcu a objektívy sa môžu líšiť aj v cene. Objektívy určené na Canon sú napríklad bežne lacnejšie ako tie určené na Nikon, a to aj o desiatky eur. Pokiaľ by sme silou mocou chceli napojiť napríklad Canon objektív na Sony telo, je to možné pomocou medzikrúžkov, ale tiež nie v každej situácii a väčšinou to prináša rôzne obmedzenia a stratu kvality.

Označenie interného/externého ostrenia

Väčšina dnešných objektívov má ostriaci motorček vstavaný priamo v objektíve, ale pri starých objektívoch bolo bežné, že ostriaci motorček nemali a vtedy bolo automatické ostrenie možné len s telom, ktoré podporovalo externé ostrenie. Ide však skôr o prežitok a Canon, Tamron ani Sigma tento údaj na objektívoch už neuvádzajú a pri značke Nikon býva označený ako AF (autofocus) alebo AF-S (autofocuswithsilentwavefocus motor). Pri kúpe objektívu vyrobenom v poslednom desaťročí je vo veľkej väčšine prípadov ostriaci motorček súčasťou objektívu a externé ostrenie je už skôr rarita. Preto ide skôr o informatívny údaj, ktorému nemusíme venovať veľkú pozornosť.

Ohnisková vzdialenosť

Ohnisková vzdialenosť je údaj, ktorý určuje vzdialenosť optického stredu objektívu (kde lúče svetla konvergujú, aby vytvorili ostrý obraz na svetlocitlivom senzore) od roviny samotného senzora a určuje sa pri tzv. zaostrení na nekonečno a určuje sa v milimetroch. Väčšie hodnoty ohniskovej vzdialenosti predstavujú menší zorný uhol objektívu, a teda väčšie priblíženie. Podľa ohniskovej vzdialenosti sa objektívy delia na 2 najzákladnejšie kategórie, a to pevné (single/prime) a zoom objektívy. Pevné objektívy sú také, s ktorými nie je možné meniť ohniskovú vzdialenosť, čiže približovať alebo odďaľovať. Takéto objektívy mávajú zväčša nižšie minimálne clonové čísla a ponúkajú ostrejšie zábery, ale na druhej strane zvyknú aj pomalšie ostriť. Podľa označenia ich spoznáme tak, že majú ohniskovú vzdialenosť uvedenú len jedným číslom (napríklad 35 mm). Objektívy s premenlivým ohniskom nám umožňujú približovať a odďaľovať snímanú scénu, a teda meniť zorný uhol. Ponúkajú teda väčšiu variabilitu pri fotení a tiež sa vyznačujú rýchlejším ostrením, čo ale nemusí byť pravda pri lacných modeloch. (Zdroj: Fototipy.cz)

Clonové číslo sa uvádza vždy za označením ohniskovej vzdialenosti ako F/(číslo). Pokiaľ je uvedený interval, napríklad F/3.5-5.6 znamená to, že minimálne clonové číslo sa zmenšuje od použitého ohniska. V uvedenom príklade by F/3.5 platilo pre minimálnu ohniskovú vzdialenosť a F/5.6 pre maximálnu ohniskovú vzdialenosť. Pri používaní rôznych ohniskových vzdialeností v rámci toho, čo objektív ponúka, sa bude clonové číslo upravovať automaticky a telo fotoaparátu nám nedovolí použiť nižšie číslo, ako je možné pre danú ohniskovú vzdialenosť. Pokiaľ však budeme mať nastavené clonové číslo vyššie, ako je dané minimum, nič sa nedeje a telo nám clonové číslo nebude meniť.

Objektívy s pevnou ohniskovou vzdialenosťou mávajú výrazne nižšie clonové čísla a ich hodnoty sa pohybujú v rozpätí zhruba f/1.2 až f/2.8. Pri extrémnych teleobjektívoch bývajú tieto čísla vyššie (f/4 až f/5.6), pretože clonové číslo závisí aj od ohniskovej vzdialenosti, čo vychádza z fyzikálnej podstaty clony.
Objektívy s variabilnou ohniskovou vzdialenosťou mávajú pre svoju zložitejšiu konštrukciu vyššie clonové čísla, ktoré sú, ako sme už spomínali, často variabilné. Existujú ale aj objektívy, ktoré sú schopné si udržať rovnaké clonové číslo v celej škále ohniskovej vzdialenosti a vtedy sa clonové číslo udáva len jednou hodnotou. Keďže je to však technicky zložitejšie, takúto vlastnosť mávajú skôr profesionálne objektívy. Bežné hodnoty clony pri objektívoch s variabilnou ohniskovou vzdialenosťou sa pohybujú od f/2.8 pre profesionálne objektívy až po f/5.6, čo býva minimálna hodnota clony na hornom konci ohniskovej vzdialenosti pri bežných modeloch objektívov.

Clonové číslo je parameter, ktorý popisuje akým veľkým prierezom objektívu bude svetlo prechádzať cez objektív. Súvisí to s fyzikálnymi javmi spojenými s optikou, ale pre účely fotografovania nám stačí vedieť pár základných faktov. Clonové číslo ovplyvňuje najmä hĺbku ostrosti a množstvo svetla, ktoré dopadne na senzor, a to nasledovne:

1. Menšie clonové číslo znamená, že svetlo putuje väčším prierezom, a teda na senzor dopadá viac svetla a umožňuje nám tak fotiť v horších svetelných podmienkach alebo pri kratších časoch
2. Menšie clonové číslo spôsobí, že výsledná fotografia bude mať menšiu hĺbku ostrosti. Hĺbka ostrosti je hĺbková vzdialenosť od zaostreného bodu, v ktorej môžeme fotografiu považovať na ostrú. Hĺbka ostrosti ale nezáleží len od clony, ale aj od ohniskovej vzdialenosti, vzdialenosti v ktorej sa nachádza objekt, na ktorý ostríme a aj od vzdialenosti ostatných objektov pred a za objektom, na ktorý je naostrené. Menšia hĺbka ostrosti znamená, že pozadie za fotografovaným objektom bude viac rozmazané.
3. Každý objektív má určitú hodnotu clonového čísla, kedy bude fotografia celkovo najostrejšia. To neznamená, že bude mať najväčšiu hĺbku ostrosti, ale že pri danej clone bude objekt, na ktorý ostríme najostrejší. Pri väčšine objektívov sa táto hodnota pohybuje niekde zhruba okolo hodnôt f/4 a f/5.6. Tento údaj sa väčšinou neuvádza priamo v parametroch, ale dá sa o ňom dočítať v recenziách na konkrétny model objektívu.
4. Veľké clonové čísla sa používajú v prípade, že požadujeme, aby bola celá fotografia ostrá, napríklad pri fotení krajiny. Dôležité je však, aby clonové číslo nebolo príliš vysoké, pretože vtedy sa viac prejavujú optické chyby objektívu, drobné škrabančeky a prach. Ideálne je používať clonové číslo zhruba do hodnoty f/11 až f/16. Väčšie clonové číslo nám potom už aj tak nepomôže. Tento údaj sa tiež objavuje hlavne v recenziách na daný model objektívu, kde sa uvádza, do akej hodnoty clony objektív neprejavuje optické chyby alebo sa z tohto dôvodu predstavujú fotografie toho istého objektu pri rôznych clonových číslach na porovnanie.

S clonou a clonovým číslom sa v parametroch objektívu udáva aj počet lamiel clony. Tento parameter vplýva na kvalitu rozmazania pozadia. Viac lamiel znamená, že pozadie nám bude rozmazávať jemnejšie a výsledný efekt bude „maslovejší“, a teda krajší. Počet lamiel teda ovplyvňuje kvalitu „Bokeh-u“, čo je pomenovanie pre tvar a rozmazanie pozadia.

Full-frame alebo APS-C objektív

Rozdiel medzi telami s full-frame a APS-C senzormi sme si vysvetlili vyššie a tento rozdiel musíme brať do úvahy aj pri výbere objektívu. Objektív na APS-C senzor totiž nebude možné použiť na full-frame tele. Na fotografii by sa objavil silný čierny kruh po obvode, pretože svetlo prechádzajúce objektívom by neosvetlilo celú plochu senzora. Naopak, objektív určený na full-frame telo je možné použiť na telo s APS-C (crop) senzorom, ale musíme rátať s 1.6x násobným priblížením, pretože objektív je stavaný na to, aby osvetlil 1.6x väčší senzor. Okrem toho používanie full-frame objektívov na crop-senzor telách nemá žiadne iné účinky a dokonca sa vyhneme optickým chybám, ktoré objektívy bežne spôsobujú po okrajoch fotky, ako napríklad Vinetácia alebo mierny pokles ostrosti, keďže svetlo z okraju objektívu na senzor nedopadá.

Full-frame sa používa zaužívanou značkou FX a crop senzor zasa DX. Na objektívoch tento parameter rôzni výrobcovia označujú odlišne, a to nasledovne:

Všeobecne platí, že vyššie modely fotoaparátov nám ponúknu väčšiu škálu funkcií a tiež možnosť nastaviť mnohé parametre presnejšie ako pri lacnejších modeloch. Medzi takéto funkcie patrí napríklad režim intervalového snímania,Wifi, NFC a bluetooth, bracketing, možnosť viacnásobnej expozície a pod. Intervalové snímanie, viacnásobná expozícia a bracketing sú v princípe veľmi podobné funkcie, ale každá z nich je určená na mierne iné účely, preto si rozdiel vysvetlíme.

Bracketing

Bracketing vo fotografii pomenúva skôr techniku ako režim fotografovania, ale niektoré fotoaparáty na to majú prispôsobenú funkciu. Ide o techniku, kedy fotograf vyhotoví viaceré fotografie s rôznou kompozíciou, ale rôznymi nastaveniami. Výsledkom je séria fotografií, ktoré majú rôzny jas. Následne sa digitálne spoja do jednej fotografie, aby sme dostali vyváženú snímku. Z nadexponovanej (presvetlenej) fotografie sa vyberú tmavšie miesta a z podexponovanej fotografie sa vyberú zasa svetlejšie miesta. Výsledkom je jedna snímka s extrémne vysokým dynamickým rozsahom, čiže fotografia, kde sú jasne viditeľné aj svetlé, aj tmavé časti. Takéto spájanie fotografií je, samozrejme, možné aj v post-proces programoch, ako napríklad Adobe Photoshop, avšak táto funkcia nám uľahčuje samotné vyhotovenie fotografií, pretože si dopredu môžeme nastaviť, koľko fotografií a s akým expozičným posunom chceme vyhotoviť.

Intervalové snímanie

Intervalové snímanie ponúka možnosť nechať fotoaparát fotiť ten istý záber pri rovnakých nastaveniach po dlhšiu dobu vopred nastavených intervaloch. Čize nastavíme koľko fotografií má fotoaparát vykonať a ako často má fotografiu vyhotoviť. Intervalové snímanie slúži najmä na vyhotovovanie timelapse videí. Výsledkom je teda časozberné video, v ktorom môžeme veľmi zrýchlene pozorovať inak pomalé javy, ako napríklad pohyb oblakov alebo hviezd na oblohe, či zrýchlený pohyb ľudí a áut na ulici. Dnešné zrkadlové fotoaparáty však neponúkajú aj následné vyhotovenie videa, ale len samotné vyhotovenie fotografií. Preto je potrebné fotografie neskôr spracovať v niektorom z programov určených na strihanie videí.

Viacnásobná expozícia

Viacnásobná expozícia je podobná technika a funkcia ako bracketing, avšak nejde o viacnásobné odfotenie rovnakej scény pri rôznych nastaveniach, ale o odfotenie úplne rôznych scén, ktoré potom fotoaparát následne spojí do jednej fotografie. Výsledkom sú tak zaujímavé fotografie, ktoré by inak nebolo možné vyhotoviť. Takéto spájanie je, samozrejme, vždy možné aj programoch, ako napríklad Adobe Photoshop a bez použitia tejto funkcie, ale pokiaľ fotoaparát ponúka funkciu viacnásobnej expozície, výsledkom bude už samotná pospájaná fotografia, ktorá nepotrebuje ďalšie spracovanie.

Wi-Fi

Vstavaný wifi systém je medzi fotoaparátmi pomerne nová záležitosť, a preto ho nájdeme len pri novších modeloch. Je určený najmä na rýchle sťahovanie fotiek a vzdialené ovládanie. Vďaka wifi systému je možné si prehliadať fotografie priamo v našom telefóne a tiež umožňuje rýchle stiahnutie fotografií, čo je veľmi užitočné, pokiaľ fotíme napríklad na spoločenskej udalosti a potrebujeme jednu alebo viac fotografií zdieľať na sociálnych sieťach alebo ich niekomu odoslať v reálnom čase. Všetko je možné cez telefónnu aplikáciu, ktorá tiež slúži na vzdialené ovládanie fotoaparátu. Cez wifi je možné prenášať aj obraz priamo na displej telefónu (podobne ako pri režime živého náhľadu) a tiež na diaľku vyhotoviť fotografiu, čo je veľmi užitočné, napríklad pokiaľ fotíme spoločnú fotku zo statívu a tiež by sme chceli na danej fotke byť.

Najznámejšími a najväčšími výrobcami zrkadlových fotoaparátov sú v dnešnej dobe firmy Nikon a Canon. Zrkadlovkám sa ale venujú aj iné spoločnosti, ako napríklad Sony, Pentax či Fuji a ich produkty tiež stoja za zváženie. Fotoaparáty Nikon a Canon sú ale najpredávanejšie a dlhodobo si držia popredné miesta v rôznych rebríčkoch, a preto sa aj my zameriame hlavne na tieto dve značky. Avšak väčšina parametrov, ktoré ponúkame, sa dajú univerzálne aplikovať na ktorýkoľvek systém.

Canon a Nikon sú dnes výrazne najdominantnejší výrobcovia v oblasti zrkadlových fotoaparátov a ponúkajú podobné modely v rovnakých cenových kategóriách. To znamená, že väčšinou pre každý model napríklad od Nikonu existuje podobný ekvivalent od Canonu. Mnoho ľudí sa preto snaží zodpovedať otázku, ktorý výrobca je lepší. Často však ide o subjektívne hodnotenie, pretože čo sa týka parametrov a výslednej kvality fotografie, sú medzi fotoaparátmi od Nikonu a od Canonu len minimálne rozdiely. Canon mierne vyniká v rýchlosti a presnosti ostrenia a väčšinou ponúka mierne lacnejšie objektívy, aj keď na druhej strane mierne drahšie telá. Vyniká aj pri tvorbe videa. Nikon ponúka zas mierne rýchlejšie ovládanie, aj keď to je hlavne vecou zvyku a ťažko sa to hodnotí objektívne a mierne vyššiu kvalitu výsledných fotografií. Fotoaparáty od oboch výrobcov sa mierne líšia vo farebných profiloch a budú produkovať trochu iné fotografie, čo sa týka farebnej charakteristiky. Nedá sa však povedať, ktorý výrobca ponúka lepšie farby, pretože ide úplne čisto o subjektívne hodnotenie a každý si musí vybrať to svoje. Preto najobjektívnejším kritériom asi ostáva to, ktoré zariadenie vám lepšie sadne do ruky a či vo vašom okolí fotografi používajú viac Canon, alebo Nikon, aby ste si prípadne mohli navzájom požičať ostatné vybavenie.

Vybrať si digitálnu zrkadlovku podľa parametrov môže byť pomerne náročné, a preto za najlepší postup považujeme najskôr si určiť cenový strop, potom v rámci cenovej kategórie vybrať 2 favoritov a porovnať ich pomocou recenzií. Väčšinou dospejete k tomu, že budete porovnávať model od Nikonu s modelom od Canonu a keď si vyberiete značku, bude otázka, či si vybrať novší model, alebo starší. To už záleží na vás a na vašich požiadavkách. Výber objektívu tiež záleží na tom, na aké účely sa chystáte fotoaparát používať, ale pamätajte na to, že sa viac oplatí lepší objektív a slabšie telo, ako naopak. Pri výbere tela sa zamerajte najmä na obrazovú kvalitu a sami si zvážte, či potrebujete viac ovládacích prvkov, viac funkcií a či sa chystáte fotiť v exteriéroch, alebo využijete vyššiu citlivosť senzora pri fotení v interiéri. Objektív odporúčame tiež vyberať samostatne, najmä podľa účelu, na ktorý sa ho chystáte použiť.