Test melatoninových prípravkov 2023

Regulácia cirkadiánneho rytmu

Cirkadiánny rytmus je biologický rytmus, ktorý má dĺžku cyklu blízku 24 hodinám. Tento systém sa vyvinul, aby organizmus zostal synchrónny s externým časovým prostredím. Tento proces je u väčšiny cicavcov dosiahnutý ich pravidelným vystavením svetla a tmy [3]. Tvorba a vyplavovanie melatonínu sú závislé na striedaní noci, kedy dochádza k jeho syntéze, a dňa, kedy sa naopak jeho množstvo znižuje (jedná sa o tzv. cirkadiánny rytmus). U ľudí sa sekrécia melatonínu zvyšuje tesne po nástupe tmy, vrcholí medzi 2-4 hodinou ráno a postupne klesá behom druhej polovice noci [1].

Cirkadiánny rytmus tým pádom riadi cyklus spánku a bdenia, ktorý môže byť mnohokrát narušovaný vonkajšími faktormi. Tie však nie vždy môžeme ovplyvniť – jedná sa napríklad o zmeny v práci. Bežne je cirkadiánny rytmus riadený práve východom a západom slnka, čo ovplyvňuje vyplavovanie melatonínu do nášho organizmu. Tým, že máme nepravidelnú prácu dochádza k naručeniu tohto rytmu, a tým pádom aj k nesprávnemu vyplavovaniu melatonínu, ktorý je práve zodpovedný za navodenie spánku.

Zásadné veci pre navodenie správneho rytmu je taktiež správna expozícia svetla [3]. Na navodenie zdravého spánku je dobré zaspávať v tme. Mnoho ľudí si však pred spaním číta knihu pri svetle, pozerajú do telefónu či do počítača, ktoré vyžarujú modré svetlo. Modré svetlo má na večer veľmi negatívne účinky – zvyšuje bdelosť a znižuje tvorbu melatonínu. Preto je zásadné sa vyvarovať expozícii svetla hlavne v podvečer a pred spaním. Vyššie zmieneným problémom je možné potom zabrániť zvýšením hladiny melatonínu pomocou výživového doplnku. Tým môžeme naštartovať synchronizáciu nášho rozladeného cirkadiánneho rytmu a postupne ho optimalizovať až k prirodzenému stavu.

Protinádorové pôsobenie melatonínu

Epidemiologické štúdie naznačujú protinádorobé pôsobenie melatonínu na rôznych typoch nádorov. Okrem toho, experimentálne štúdie dokazujú, že sa melatonín podieľa na znížení rastu niektorých ľudských nádorových buniek v in vitro (umelých laboratórnych) podmienkach a taktiež in vivo (na zvieracích modeloch). Melatonín môžeme taktiež použiť ako chemickú látku na liečbu rakoviny, ktorá posilňuje terapeutické účinky a znižuje vedľajšie účinky chemoterapie alebo žiarenia. Mohlo by sa tým pádom jednať o dobrého kandidáta na prevenciu a liečbu niekoľkých typov rakovín [4].

Regulácia hladiny kortizolu

Melatonín taktiež prispieva k vyrovnaniu hladiny kortizolu. Jedná sa o hormón, ktorý je zodpovedný za stres, ktorý sa ďalej podieľa na riadení imunitných funkcií a regulácii krvného tlaku. Jeho vysoká hladina narušuje denný cyklus a tým pádom aj spánok, čo môže spôsobiť chronickú únavu (adrenálnu únavu) [5].

Melatonín ako silný antioxidant

V našom okolí, rovnako ako aj činností metabolizmu, vznikajú v našom tele extrémne reaktívne molekuly – voľné radikály. Jedná sa o vedľajšie produkty látkovej výmeny, ktoré sú veľmi nestabilné a agresívne z toho dôvodu, že vytrhávajú elektróny z ostatných atómov či molekúl. Takto vzniknuté voľné radikály poškodzujú bunky nášho organizmu. Antioxidanty jsú atómy, či skupiny atómov s nepárnym počtom elektrónov, ktoré neutralizujú voľné radikály a to tak, že „darujú“ jeden svoj voľný elektrón radikálu, čím sa zastaví jeho ďalšie škodlivé pôsobenie. Jedná sa tým pádom o látky, ktoré nás chránia pred oxidačným pôsobením týchto škodlivých molekúl.

Melatonín, ako veľmi silný antioxidant, je vysoko účinný pri znižovaní oxidačného stresu. Tento účinok je docielený rôznymi spôsobmi:

Okrem týchto popísaných účinkov taktiež údajne pomáha viazať a vylučovať prechodné kovy a znižuje tvorbu toxického hydroxylového radikálu, čo vedie k zníženiu oxidačného stresu pôsobiaceho na bunku [3]. Taktiež poskytuje ochranu pred ochoreniami, ktoré spôsobujú degeneratívne alebo proliferatívne (rýchla novotvorba buniek v tkanive či orgáne) zmeny tým, že chráni makromolekuly (hlavne DNA) – tieto účinky však vyžadujú omnoho vyššiu koncentráciu v séru, než je koncentrácia v noci (260 pmol/l). Antioxidačné účinky melatonínu u ľudí sa tým pádom pravdepodobne vyskytujú len vo farmakologických koncentráciách [1].

Melatonín ako ochranca mitochondrií

Mitochondrie je jedna z mnohých organel nachádzajúcich sa v bunke, ktorá má jednu z najdôležitejších funkcií. Laicky povedané sa jedná o bunečné elektrárne, ktoré produkujú energiu pre organizmus. V mitochondriách prebieha rad biochemických reakcií, kde medzi tie najdôležitejšie patrí výroba energie v podobe adenosintrifosfátu (ATP), ktorý je využívaný ako palivo pre priebeh ďalších metabolických reakcií. Mitochondrie sú schopné si vytvárať melatonín sami. Uvádza sa, že melatonín vykazuje protektívne účinky, posilňuje, obnovuje a pomáha vytvárať nové mitochondrie [6].

Melatonín posilňuje imunitu

Melatonín podporuje imunitný systém nášho tela – jedná sa hlavne o tzv. vrodenú imunitu. Deje sa to niekoľkými spôsobmi, kde jedným z nich je, že zvyšuje efektivitu NK buněk (jedny z buniek imunitného systému). Ďalšou schopnosťou je, že dokáže selektívne spúšťať likvidáciu extrémne poškodených buniek, rovnako ako spustenie procesu autofagie (bunečný proces podieľajúci sa na udržiavaní homeostázy). Jeho efekt bol tak úspešne testovaný proti vírusu Eboly a taktiež niektoré štúdie poukazujú na terapeutické využitie melatonínu na zníženie negatívneho prejavu ochorenia COVID-19 [6].